Viem jedno miesto...Jedno miesto viem - rastie tam tak zelená tráva, že až oči musíte privrieť, aby vás neoslepila, je to Tráva nádeje. Rastú tam obrovské vysoké stromy s mohutnými korunami, ktoré sa dotýkajú nebies, sú to Stromy zabudnutia a voda, voda čistá ako krištál - Voda odpustenia. V tej záhrade sa nikdy nestmieva, lebo tam večne svieti slnce, Slnce lásky. To miesto má vysoké múry z kameňa, Kameňa nedôvery a krásnu kovanú bránu, Bránu do srdca, aby nevošiel nik, kto nie je povolaný. Kde je také miesto? - v každom z nás, vzdialené milióny kilometrov a zároveň tak blízko - vo vašom srdci. Stačí ho nájsť a otvoriť...
Každý takú Záhradu v sebe má, viem to...ale nie je ľahké ju nájsť a nie je ľahké sa do nej vracať, aj keď už viete že ju máte. Keďže je ďaľeko vo vašom srdci, cesta je dlhá a niekedy únavná, ale oplatí sa ju prejsť. Aj mne dlho trvalo, kým som ju našla, a ťažko sa mi do nej vracia. Ale je tam, je krásna a pokojná, tam, len tam je všetko tak ako má byť, len tam ste tým, kým ste a nemusíte sa na nič hrať. Ona vie o vás všetko a napriek tomu vás prijíma...Pozná vás od pradávna a lieči všetky rany... Záhrady tajomstiev dostal každý z nás do srdca, aby sa tam uchýlil keď mu bude vo svete dospelých zima a keď bude príliš zamračené. A vo svete dospelých, v tom svete bielych golierov a utiahnutých kravát, v tom svete večne spokojných tvárí a nekonečného úspechu, v tomto svete je zima a zamračené takmer stále. Na to boli stvorené naše krásne Záhrady, aby sme sa mali kam utiekať...
A nie je nič krajšie ako spoznávať Záhradu tajomstiev iných ľudí. Nestáva sa to často...Pravdu povediac, stane sa to len párkrát za život, a o to vzácnejšie sú tie okamihy. Nič krajšie neexistuje, ako keď vám niekto pootvorí svoju Bránu, či ukáže svoju Záhradu aspoň z diaľky... A Bránu do vašej Záhrady možno otvoriť len ľuďom, ktorí poznajú jej cenu... Poznajú cenu prebdených nocí a pretrpených dní, a poznajú dno hlbokých priepastí a tmu najtemnejších nocí. Títo ľudia vedia, že nič nie je v živote zadarmo a Záhrada tajomstiev už vôbec nie...
Tak keď vám bude najhoršie, otvorte svoju krásnu Bránu, pohlaďte svoju nádhernú Trávu, posaďte sa pod svoj vysoký Strom a nechajte sa ohriať svojim nezapadajúcim Slnkom...
Komentáre