stane sa, že zrazu sa Vám v živote rozjasní a zrazu viete, kto ste, čo chcete a kam smerujete. Ako záblesk spúšte, ktorá vám osvetlí všetko jasne a nepochybne, skoro ako za bieleho dňa. Ale rovnako krátkodobo a dochvíľne. Ale aspoň ste to videli, zažili, cítili. To svetlo, ktoré je tak iné ako tma, v ktorej tápeme neustále...Ako jarné slnko, ktoré je tak iné ako zima...Ako dobro, ktoré je tak iné ako zlo...Ako život, ktorý je tak iný ako neživot...
Tieto chvíle za to stoja. Tie chvíle, keď sa Vám rozjasní a aspoň na chvíľu môžete dúfať, že všetko dobre dopadne a celý ten osud sveta smeruje kamsi. Že sa nerútime Vesmírom, len tak ,ako nejaký omyl prírody. Že tam hore sa na nás niekto pozerá a má nás rád. Že na nás nezabudol, že nás nepustí, že nás nedá... A keď sa Vám rozjasní, tak na chvíľu, aspoň malú chviľu vidíte svet Jeho očami. Všímate si každý najmenší dotyk Jeho rúk, každé krásne nové ráno, každý malý kvietok, každý krásny úsmev, vietor vo vlasoch, každé, aj to najmenšie gesto ľudskosti a ľudskej hĺbky. Vnímate okamih...prežijete naplno celú jeho krásu, ale aj tragédiu. Ste vo svojom živote prítomní, nepreteká Vám len tak, ako voda medzi prstami. Ste tu a teraz. Ste to Vy, so svojim dobrom, aj zlom, so svojimi víťazstvami a prehrami, so svojou históriou a budúcnosťou, so svojimi zraneniami, ale aj zahojenými ranami. On vidí všetko, On vie všetko, pozná Váš osud, pozná Váš príbeh a vie presne, čo potrebujete. A Vám, keď , sa rozjasní, Vám je to v tomto okamihu rovnako jasné ako Jemu. Príjmate sa takí, ako ste a čo viac, ste šťastní, že ste takí, akí ste. Príjmate sa bezpodmienečnou láskou, a rovnako aj iných. Nič nepožadujete, nič nechcete, len jednoducho ste a dávate lásku. Každý si môže vziať, ale aj nemusí...dávate slobodu, milujete a ste. Tak by to malo byť...
Je pravdou, že takéto záblesky prichádzajú v živote len občas a trvajú sakramentsky krátko. Keď však prídu, treba si ich všimnúť a prežívať na plno. Dávať čo momentálne máme a dávať s plným vedomín, vedomím okamihu. Toto je život, toto je šťastie, tie malé črepiny, tie malé okamihy, tie detaily, ktoré si netreba nechať pretiecť a utiecť.
Nič, po čom skutočne v živote túžime a čo nás naozaj robí šťastnými, nič sa nedá kúpiť za peniaze. Ako znamenajú prekliato málo v pohľade našich duší a našej naozajstnej spokojnosti. A rovnako kariéra, moc, sláva a úspech. Všetko sú to len klamlivé kamufláže, ktoré na chvíľu zastrú, to skutočné, to reálne, po čom každý z nás niekde v hĺbke túži. Hľadať to skutočné, a nachádzať aj keď len malé črepiny toho, dá oveľa väčšiu prácu ako pachtenie sa za tým neskutočným a v podstate nepodstatným. Ale to naozajstné, to reálne, aj keď stojí mnoho preplakaných chvíľ a prebdených nocí a mnoho trápenia a snaženia a dúfania, aj keď to stojí tak prekliato veľa, potom, aj keď len na malú chvíľu, Vás to naplní, naplní až tak, že nie ste schopní uniesť viac.
A preto buďme a čakajme na tú chvíľu, na ten deň, ktorý sa môže zdať ako všetky ostatné. A predsa, niečo sa zmení...
Komentáre