Sme ako opustené lode v mori.... V jednom mori, zvanom život. Všetci plávame v tých istých vodách, a predsa sme každý sám. Občas sa k sebe priblížime, občas si pomôžeme, občas si posvietime na cestu, ale nikdy nebudeme jedno. Sme odsúdení na večnú samotu a na občasné zahliadnutie života v našich vodách. Nič viac a nič menej .... Niektoré lode plávajú na mori bok po boku, niektoré celý život, niektoré istý čas, niektoré nikdy. Ale princíp zostáva ten istý - všetci sme spolu, a každý sám. Zatvorený vo svojom vlastnom vesmíre, svete, o ktorom nikto nič nevie a môže ho spoznávať len zvonka a vidieť iba jeho nejasné záblesky... Nevyznáme sa v tomto mori zvanom život, nikto nám nedal kompas, nikto nám neurčil prístavy, kde skloníme hlavu a nikto, ale nikto nám nezaručí, ako naša loď skončí.... Blúdime od jedného prístavu k inému, od jednej lodi k inej, ale to podstatné nám aj tak stále uniká...To naše more je nespoznateľné a nepoznateľné. Nech zvolíte akúkoľvek cestu, nech zvolíte akýkoľvek životný postoj, nikdy nebudete poriadne vedieť, kde na tom svojom mori ste... Niektoré lode si myslia, že keď majú vlastnú mapu, akokoľvek prepracovanú a dokonalú, že sa nestratia a práve ony doplávajú do toho správneho prístavu... Iné, naopak sa o žiadnu prípravu na svoju cestu ani nesnažia a nechajú sa unášať morom, nech príde búrka, vietor, či krásny slnečný deň. Nikto z nich nemá pravdu, a ani nikto sa z nich nemýli...lebo my naozaj blúdime a tápeme a túžime a dúfame a zúfame a na odpoveď, zvanú Život nepozná otázku nikto. Áno, sú odpovede, na ktoré nikto nepoložil otázky...aj taký je život.
Môžme sa len domnievať, čo je za našim morom, lebo odtiaľ sa nikto živý nevrátil.... A tak nám, tým úbohým lodiam na rozbúrenom mori nezostáva nič iné, len hodiť kotvu a nestratiť nádej. Dve veci, ktoré by každá loď mala mať - kotvu, ktorá ju na rozbúrenom mori udrží na hladine a nedovolí roztrieskať sa o ostré skaliská, vždy ju udrží na mieste a v bezpečných vodách. Niečo, o čo sa dá oprieť, spoľahnúť, veriť... A nádej, nech je akokoľvek krehká, zraniteľná či naivná...hlavne, aby bola. Tú si netreba nechať vziať, inak je s vašou loďou koniec. Príbehy lodí bez kotvy a bez nádeje nemajú šťastné konce...
Takže si skontrolujte tú vašu kotvu a nezabudnite na nádej, tú ale hladajte vo svojom srdci...
Komentáre