pravda

      Všetko ľudské bytie je motivované láskou, ktorú všetci hľadáme. Niektorí viac, iní menej úpešene ,...a každý svojim spôsobom...Neexistuje správna, alebo nesprávna cesta. Každý má tú svoju. Nemožno nič odsudzovať a nikoho posudzovať. Treba robiť len jedno - konať v súlade so svojim srdcom a neubližovať iným.

       Tak ľahko sa to napíše, tak ťažko vykoná. Aj ja hľadám, a nenachádzam...celý svoj život. A prišla som na to, že človek nedostane  to, čo sám nemá. Nemám lásku v sebe, som prázdna...Nenaučili ma milovať samu seba, a prijať sa taká, aká som. Nedali mi do života to najdôležitejšie čo mohli. Od najmenšieho malička hľadali a nachádzali chyby, posudzovali a kritizovai...skrátka našlo sa vždy niečo, čo nebolo v súlade s ich predstavami. Až nakoniec ma presvedčili, o čom ma chceli presvedčiť - nezaslúžim si, aby ma mal niekto rád, takú aká som. Logicky si viem vysvetliť, že je to hlúposť...ale moje srdce to už nevie prijať. Veď mi to od malička vtĺkali ľudia, ktorí mi sú najbližší, tak  to asi bude pravda... A ďalšou, nemenej krutou pravdou je, že pred svojim vnútrom, nikto ani na jedinú sekundu neprestane byť sebou samým. Vy viete o sebe všetko, poznáte tie najtemnejšie zákutia svojej duše, ale aj jasné miesta, plné krásy a slnka. Môžete sa vo svojom živote hrať na kohokoľvek, ale vy stále viete svoje...pred sebou sa nedá utiecť, niet kam. Ako túto príšernú dieru vo svojom srdci zaplátať? Nijako, nedá sa, treba sa s tým naučiť žiť... A budovať svoj život aspoň na tom mále, čo máte.

       Viem, aká je cesta ku šťastiu...Milovať.A začať treba od človeka, ktorý je vám najbližší - teda samého seba. Prijať sa, neskúšať meniť, nekritizovať, nepoučovať a nediktovať. Proste byť tu a milovať. Učím sa to, milovať sa taká aká som, bez nárokov, bez výčitiek a neustále. A rovnako iných, byť tu a milovať ich, prijať. Tu a teraz...

Tak prosím skroť si ma, a tak si ma získaj, môj Malý princ...