pravda

            Rodíme sa a zomierame obklopení niekým. Nevyberáme si kam, ako sa narodíme a komu. Všetci ľudia, či tí dobrí, alebo menej v nás niečo zanechajú a určitým spôsobom nás zmenia. Keď spoznáte človeka, už nikdy  nebude nič také ako predtým...zmeníte sa, zostane vo Vás. Samozrejeme, záleží, ako ďaleko ho pustíte do svojeho srdca...práve toľko Vás môže zmeniť, a aj zmení. Ale...zmenia nás aj ľudia, ktorých nepustíme vôbec nikam a nečakáme od nich vôbec nič.

          Tých druhých, ktorí sú prázdni ako vyschnutá studňa, by sme sa najradšej vo svojich životoch zbavili. Len niekedy to nejde - skrátka pretrvávajú s nami v jednej časovej a priestorovej dimenzii aj roky. Všetci ich dobre poznáme a sú to naši príbuzní, susedia, kolegovia...skrátka vyskytujú sa v našich životoch a nejde ich len tak vymazať z mapy našich ciest. Stretnutia a život s nimi nás oberajú o veľa energie, lásky a ilúzií. Paradoxom však je, že aj tí druhí nám môžu veľa dať, aj keď povedzme si úprimne, ich zámer určite taký nie je. Môžu nám dať viac tolerancie, trpezlivosti a tréningu vlastnej vôle. Ale to úplne najviac čo nám do našich životov prinášajú, je takmer vždy nie prílš lichotivý obraz o nás samých.  A preto ich treba počúvať a rozmýšlať nad ich slovami...je viac ako jasné, aké je to ťažké a ešte jasnejšie je že ich slová nemusia byť vždy pravdivé. Ale aj vďaka nim sme ochotní a schopní aspoň občas nazrieť do svojho vnútra a poupratovať. Vďaka ním sa niekedy meníme radikálnejšie a rýchlejšie ako kvôli našim milovaným.

       Sú to vlci v našich životoch, a je dobré, tak ako v prírode, že existujú. Nemusia byť vždy šelmy na prvý pohľad, ale môžte si byť istí že raz zaútočia - je to v nich. A keď zaútočia raz, už viete vždy na čom ste. Vlci sa toitž zo zásady nemenia a okrem toho, že sú presvedčení o svojej dokonalosti, sú presvedčení o tom, že existujú na to, aby ostatných lovili. Nech je ich štýl akýkoľvek, nech sa skrývajú a snažia splynúť, vlk zostáva vlkom a raz sa tá šelma prejaví. To je jedna z ich výhod - vždy, skôr, alebo neskôr, ale vždy prídete na to, ak je niekto vlkom. Potom sa už len treba naučiť s ním zaobchádzať. Pravdou je, že so šelmou nebudeme nikdy rovnocenný partner, ale dá sa naučiť držať si od nej odstup, a nikdy, ale nikdy nezabúdať že je to šelma, a neviete kedy a ako zaútočí. Musíte byť stále v strehu...to je všetko.

     Nebezpečenstvo vlkov v  našich životoch spočíva ale v niečom úplne inom. Nie sú to ani ich agresívne a opakujúce sa útoky, ani zákulisné ťahy či manipulácia. Je to snaha uloviť naše duše a presvedčiť nás, že sme vlastne ako oni. Verte mi, ani jeden z vlkov, ak je skutočný nikdy neprestane loviť, dokým vás nedostane, teda vlastne vašu dušu. A to nikdy nedopustite, lebo až vtedy by ste prišli skutočne o všetko...