jedno slovo, ktoré znamená tak málo a v živote tak sakramentsky veľa. Sakramentsky veľa, na to, aby ste niečo napravili, pokazili, niekoho stratili či získali. Nedá sa vrátiť, či zmeniť. Včera skrátka bolo a stalo sa...
Je vám tak smutno, keď sa stanete obeťou svojho nehodného srdca a keď sa tou obeťou stane niekto, koho milujete. Milujete až tak, že by ste za neho položili svoj život,dali svoje srdce či šťastie... a napriek tomu je to málo. Niekedy aj láska, obrovská ako vesmír je málo proti vášmu nehodnému srdcu. Niekedy je málo všetko...
Po včera príde dnes a dnes už nerozumiete slovám, ktoré ste zo svojich úst vypustili. Nerozumiete činom, ktoré ste vykonali. Akoby to bol iný svet, niekto iný a nie vy sami. A ublížili ste veľmi. Ublížili ste tomu, ktorý je hlboko vo vašom srdci a nikdy nevypadne. Napriek tomu nehodné srdce rado trestá a týra. Jeho i vás...vo chvíli, keď sa to však deje, neviete a nemôžete to ovplyvniť. Nehodné srdce veľa trpelo a preto týra tých druhých, ľúbených. Skúša znova a znova či sú ozajstní a či zostanú, nepustia. A bolí ich to a ono sa z toho teší, lebo bolesť je pre neho druhom lásky a priazne. Keď vidí bolesť, vidí city a vie, že je aj ono ľúbené a chcené a chránené. Nepomôžete si. Viete že nesmiete, že nemôžete, že tam je zakázané územie. A predsa idete a vydolujete ten kúsok citu, priazne a lásky. Za cenu väčšiu ako nekonečné utrpenie a bolesť.
A potom, veľmi skoro, už dnes oľutujete. Ale ľútosť je tak sakramentsky málo, keď ublížite niekomu, kto má svojich jaziev viac ako dosť. A vy o tom viete, vidíte všetky tie jazvy a zranenia. Napriek tomu pridáte ďalšiu a ďalšiu.
Viem, prepáč je málo. Sakramentsky málo, ale ja hovorím prepáč z najhlbšej hĺbky svojho srdca a túžim všetku bolesť, ktorú som ti spôsobila, vziať na seba. Tak naozaj, tak skutočne...
Keby som nemala nehodné srdce, včera by si videl ako vo vnútri krvácam, keď hovorím všetky tie slová, ktoré mne a ani tebe nepatria. Ako v duši plačem, keď vidím tvoje oko a moje oko rozmazané. Nie ja neplačem, ani ty neplačeš, to len slzy tečú...tak sami. Tak od srdca. Vedel by si, že jediné po čom naozaj túžim nie je zraňovať ťa, ale milovať. Milovať celou svojou dušou, vziať tvoju utrápenú dlaň do mojej a priložiť k lícu a povedať – neboj, všetko dobre dopadne. Neboj, veď ja ťa mám tak rada, tak strašne rada, až sa toho bojím. Neboj, nie si vo svojom živote už sám...už nikdy nebudeš, lebo ja a moje srdce, akékoľvek nehodné, už bude navždy s tebou. Nech sa stane čokoľvek a nech spravíme čokoľvek. Je tu niekto, kto o teba stojí a vždy stáť bude.
Ale namiesto toho ja ubližujem a hovorím slová, ktoré mi nepatria. Neviem prečo, sama neviem.
Už nechcem žiadne včerajšky, ktoré sa dnes zmeniť nedajú a zanechávajú rany. Prosím, už nie...
Komentáre