Začiatok...hm?
Kedy to vlastne všetko začína - či končí?Ťažko povedať kedy nastane v človeku ten zlom a začne sa v ňom všetko rúcať ako domček z kariet. Nie je to konkrétny okamih - nedá sa život rozdeliť na teraz a potom. Nedá sa to oddeliť čiarou ako pruh na ceste , nenastane zlom, ba dokonca aj vyzeráte rovnako...navonok. Len cítite že je všetko inak a už ani ten svet nie je taký ako býval, ani tí ľudia nie sú takí ako kedysi a všetky farby života zošednú. Nie zo dňa na deň ako keď oslepnete, ale pomaly a postupne, ale rovnako neúprosne a nemilosrdne...Nech robíte čokoľvek, nech sa deje čokoľvek, nedá sa to zastaviť, keď to už raz začalo. Postupne, pomaly, krok za krokom, deň za dňom....až vás to pohltí celého a nedovolí sa nadýchnuť. Nikdy viac...
Čo je to? Každý to nazýva inak - jedni tomu vravia depresia, iní stres, ja to nazývam nebytie. Ste tu a zároveň nie ste...Žijete svoj život ďalej, na oko vyzerá všetko rovnako, no len vy viete pravdu...tam vo vnútri pomaly zomierate a nik nemôže pomôcť. Lekári, lieky, príbuzní, priatelia? Hm,....pekné básničky pre naivných. Ak nezmeníte niečo v sebe , svojom pohľade naživot, všetko zostane po starom. Len ako? Ak by to bolo také jednoduché, nebolo by toľko nešťastných ľudí. Možno je chyba v tom, že sa nad všetkým príliš zamýšľame, možno je to prirýchlym životom, nezvládnutou životnou prehrou či jednoducho v nás samých...prečo sa nebytie v jednej ľudskej duši ujme a v inej nie?Čím to je ? Neviem...
A to je môj začiatok...začiatok hladania, skúmania, liečby jednej zranenej ľudskej duše. Snáď mi pomôže aj tento blog. Ak chcete skúste so mnou ....začať.
Komentáre
"to"