pravda

Život je ťažký a neznesiteľný už sám o sebe. Ale aby ste to nemali tak jednoduché, ľahké a nudné, pripraví vám ďalšie prekvapenia. Ďalšie prekážky. Ďalšie starosti. Ďalšie skúšky. Obdobia, keď by ste radšej neboli. A ak boli, tak zakopaní niekde veľmi hlboko pod zemou. Neviditeľní a zbytoční. S predstavou o koľko ľahšie by bolo radšej nebyť. Neexistovať. A neotravovať tento svet svojou zbytočnou prítomnosťou. Tým, že vy ešte myslíte, cítite a túžite. Tak nezaraditeľní do stáda kedysi ľudských bytostí, dnes masiek bez tvárí, tieňov svojich tieňov a ilúzií svojch ilúzií. Vo svete, kde už nikto nevie čo kedysi bolo a už vôbec nik nevie čo bude. Lebo svet sa nevyvíja, svet sa rúti do chaosu. Vy stojíte na okraji tejto priepasti a všetko to vidíte.

To šialené tempo, ktorému nevládzete.

Tých prázdnych ľudí, ktorými byť nemôžete.

Všetky veci, ktoré vám unikajú.

A o ktoré nestojíte.

A viete, že všetko sú to len kulisy, za ktorými sa odohráva to skutočné. City, myšlienky, vzťahy, bolesť a túžby. Že tento dnešný šialený svet bez oddychu, ktorý vyžaduje ľudí tak dokonalých a bezchybných je len pozlátkom. Úbohou kamuflážou. Zakrývajúcou bolesť a nemohúcnosť. Bolesť a nemohúcnosť dnešných ľudí, napovrch tak dokonalých, pretechnizovaných a šťastných, ale vo vnútri nekonečne prázdnych a boľavých. Neschopných už myslieť, cítiť či vidieť. Hocičo a hocikoho. Ľudí, ktorí chcú stále viac. Viac peňazí, áut, zážitkov, rozkoší, zlatých náramkov a víl a bazénov a dovoleniek. Aj to je však málo. Chcú mať to najlepšie. Najlepšie rodiny, domy, autá, zárobky, vzťahy a zážitky. Lebo si myslia že tak zaplnia obrovské prázdno vo vnútri a prehlušia bolesť, ktorá im aj tak denno denne zožiera dušu a večer našepkáva niečo o tom,že aj po ďalšom dokonale úspešnom a šťastnom dni sú rovnako prázdni ako včera. A rovnako prázdni budú aj zajtra. Nech budú mať čohokoľvek viac. Nech budú mať čokoľvek najlepšie. Že toto ľudské trápenie neskončí žiadnou ďalšou dovolenkou, domom, autom, vzťahom.

Lebo život je o inom.

O tom skutočnom.

Nie o tom, čo si myslíme že skutočné je.

Alebo čomu veríme.

Nie je o ilúziách, ktoré sme si vysnívali. O cieľoch, ktoré sme si dali. A o tom čo chceme dosiahnuť. Lebo nič hmotné nás neuspokojí. Nenaplní. Nedá pocit šťastia. Toho skutočného a hlbokého. Lebo šťastie neexistuje. Láska neexistuje. Existuje len cesta, po ktorej musíme ísť. Cesta zvaná život. Jediná, akú máme. A jediná pre ktorú sme sa narodili. Život je prejav toho najväčšieho zázraku. Každý z nás je jeho súčasťou. Zázrak života je prejavom tej najväčšej lásky a šťastia.

Buďme jeho súčasťou. Tu a teraz. Každú sekundu nášho bytia.